29 júna 2007

Lunilliae Nuntia Vindicta

Vrátila som sa na tento svet, aby som sa pomstila...
...nastal čas splácania...
Pomsta a nenávisť ovládli moju myseľ,
to čo má pre život, pre mňa nemá zmysel.
Moja duša túži po krvi, miluje jej pach,
v mojom srdci nenájde sa miesto pre strach.
Tvoje meno je v mojej hrudi krvavými ťahmi zapísané,
nenájdem pokoj, kým dielo pomsty nebude dokonané...
Ty, ktorá si mi ublížila, okúsiš chuť chorej mysle,
odídem, až keď telo tvoje pod čiernou zemou skysne...
...s tebou bude trpieť celý tvoj rod.
Pretože ty si mi spôsobila neopisateľné utrpenie,
budeš trpieť, až kým nepochopíš, aké to je.
Aké to je, stratiť to najmilovanejšie na svete,
...aké to je, zostať sama a bez duše...
...aké to je, ak ťa vlastná krv zradí...
...ak ťa ani Smrť nechce...
...ako to skurvene bolí...

Žiadne komentáre: