Premýšľam nad tým, či urobiť
poslednú vec vo svojom živote,
či ukončiť ho predčasne,
či mi za to stojíš...
Chvíľu váham,
nôž sa leskne na zápestí,
myseľ chce utopiť žiaľ v bolesti.
No viem, viem, že sa to nedá,
nemôž zlepiť srdce roztrhané na kúsky.
Napriek tomu sa nôž pohne,
bolesť necítiť,
len teplo krvi rozlievajúcej sa po ruke,
v tele zvláštne uvoľnenie,
no je to len ilúzia...
Po chvíli prichádza uvedomenie,
nôž páda na zem
a prichádza panika, strach a bolesť...
Výčitky svedomia dobiedzajú myseľ...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára